"Blázni majú srdce zo zlata a chytráci z toho žijú v zlate."
Stredné Slovensko
Banská Bystrica
Ťažba medi v blízkej Španej Doline vyslúžila mestu prívlastok "medená" Banská Bystrica.
ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko,
že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.
Banská Štiavnica
Najstaršie banícke mesto na Slovensku, ktorému sa hovorilo aj "strieborná"
Banská Štiavnica. Prvý písomný údaj o ťažbe striebra pochádza z roku
1217. Z listiny uhorského panovníka Ondreja II. sa dozvedáme, že z
Banskej Štiavnice mal príjem okolo 75 kg striebra ročne.
V roku 1690 sa v
hutách banskoštiavnickej oblasti dosiahla najvyššia ťažba a vyrobilo sa
29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata.
Mesto a technické pamiatky v jeho okolí sú
od 11.12.1993 zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
V r. 1762 bola v Banskej Štiavnici založená nielen prvá banícka akadémia, ale aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete. S menom profesorov tejto školy sú spojené mnohé európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky.
Za všetkých treba spomenúť aspoň Gašpara Weindla, ktorý r. 1627
uskutočnil prvý úspešný pokus s využitím pušného prachu v baníctve, čo
bolo súčasne prvým použitím pušného prachu pre mierové účely, Mateja
Kornela Hella (1653-1743) a Jozefa Karola Hella
(1713-1789) -
svetoznámych konštruktérov najprogresívnejších banských mechanizmov na
svete, ako aj Samuela Mikovíniho, ktorý s týmito dvoma vynálezcami má
najväčšiu zásluhu
na vytvorení jediného banského vodohospodárskeho
systému v okolí Banskej Štiavnice,
ktorý v podobe vodných nádrží i časti
tohto systému z minulosti sa zachoval dodnes.
Kremnica
Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok "zlatá" Kremnica.
Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť
a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici
a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta.
Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie
vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí a
podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty,
tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v
Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až
dodnes
a je tak raritou medzi európskymi mincovňami. Baníctvo a
minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf,
ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej
12 stolíc.
Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu
drahých kovov
a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce
postavenie aj v Zväze siedmich stredoslovenských banských miest.