“Kto si trúfne, vyhrá.”

Banícky cech Dolina

Vďaka Bani Dolina vzniklo okresné mesto.

Okolie Veľkého Krtíša je zaradené do Juhoslovenskej uhoľnej panvy. Nachádzajú sa v nej ložiská hnedého uhlia. Takmer v každej dedine
v regióne sa už v dávnych dobách kutalo uhlie, na ktoré sa dalo podľa dobových prameňov miestami doslova zakopnúť.
Hoci sa tak dialo už za čias Márie Terézie, písomne sú doložené kutacie práce až v kronike
zo Stredných Plachtiniec v roku 1818. Ťažilo sa aj v Dolných Plachtinciach, Neninciach, Novej Vsi, Veľkom i Malom Krtíši, Olovároch, Veľkých i Malých Stracinách, Veľkých i Malých Zlievcach, Pôtri, Žihľave, Horných Strhároch, Slovenských Kľačanoch, Hornej Strehovej či Muli.
Pravdepodobne najvýznamnejším v tejto oblasti bolo ložisko Krúžok severne od Malých Stracín. Nie vo veľkom objeme sa tu začalo ťažiť
od leta v roku 1925.
V roku 1945 došlo k prebratiu baní pod štátnu správu. V roku 1947
sa práce v okolí Malých Stracín utlmili a presunuli do lokality Pôtor - Háj , kde v roku 1948 pracovalo 96 zamestnancov, z nich 71 baníkov.

Najväčším problémom sa stala preprava uhlia. Z ekonomických dôvodov sa rozhodlo
o postavení železničnej prípojky z Malých Stracín do maďarského Nógradszakálu.
Prepravovať po nej sa začalo v roku 1951. V tom čase sa začal pripravovať nový centrálny závod Dolina.

Revolúcia v Maďarsku mala vplyv aj na prepravu uhlia, ktorú na posledné dva mesiace v roku 1956 prerušila. V nasledujúcom roku sa začala výstavba ďalších povrchových objektov Bane Dolina, ktorá sa od roku 1961 mala stať jediným podnikom Modrokamenských uhoľných baní.

Po zbúraní administratívnej budovy Bane Dolina zostalo po baníckej tradícii v Malých Stracinách už len málo viditeľných stôp. Niekoľko kusov techniky, banský vláčik a symbolicky vyťažená posledná tona uhlia v baníckom vozíku sú sústredené v strede obce, v katastri ktorej sa baňa nachádzala. V časoch jej najväčšej slávy, v 80. rokoch minulého storočia, keď v nej ťažili
až milión ton uhlia ročne, bola živiteľkou až 2 150 ľudí. Keď sa v roku 2015 jej brány nadobro zatvorili, nepracovalo ich tam už ani päťdesiat.

Zachovať spomienky na ťažký banícky život sa snaží Banícky cech Dolina, sídliaci vo Veľkom Krtíši. Ján Ziman je jedným z tých, ktorí sa snažia dať spomienkam hmatateľnú podobu. V cechu majú tiež niekoľko ďalších pamiatok. Najmä fotiek im zostalo približne dvetisíc. V Malých Stracinách chcú otvoriť banícke múzeum. V pláne je aj vytvorenie náučného chodníka
po stopách banskej histórie, so začiatkom pri baníckom pamätníku vo Veľkom Krtíši. Celkovo má mať 12 zastavení, 10 z nich v okolí mesta. Pri pamätníku sa koná každoročne pietna spomienka na baníkov, ktorí zahynuli pri výkone svojho povolania.

"Konštrukcia stanovíšť je z našich hajtmanov (súčasť výstuže bane). Na každom bude spracovaná história danej oblasti, mapky aj aktuálne informácie. Dlhodobú výstavu s baníckou tematikou máme aktuálne v Divínskom kaštieli. Poskytli sme tam prilby, kahance, vŕtačky
aj krompáče,"

Útlm ťažby v baniach začiatkom 60. rokov minulého storočia priniesol zrušenie okresu Modrý Kameň a pripojenie jeho územia k väčším územným celkom. Upadal hospodársky i kultúrny život . V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol však určený už Veľký Krtíš, lepšie spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia.

Aj po skončení ťažby a miznutí pamiatok by sa na banícku minulosť nemalo zabúdať.
Je neodmysliteľne spätá so vznikom okresu Veľký Krtíš.

Banícky cech Dolina
Dolina 77, 990 12 Veľký Krtíš

Predseda:

Ing. Branislav Mojžiš +421 917 690 600
bmojzis.vk@gmail.com

Podpredseda:

Stanislav Petrůj
+421 911 541 962
spetruj@max.euroweb.sk