„Hor sa do roboty, Slováci! Obráťte poháre hore dnom.“
Občianske združenie ROZGANG
Združenie Rozgang je širokospektrálne so zámerom združovať aj záujemcov
a aktívnych členov aj mimo problematiky baníckej histórie, hlavnými cieľmi ostávajú viaceré úlohy zachovania baníckych artefaktov a baníckeho domu. OZ splnilo všetky podmienky k prijatiu, svoju žiadosť predložilo písomne, následne prebehlo hlasovanie o prijatí s jednohlasným výsledkom, čiže o.z. Rozgang sa stalo 29.členom Združenia. Hlasovaním z celkového počtu 18 zúčastnených spolkov prijali zúčastnení zástupcovia počtom hlasov 18, čiže jednomyseľne novozaložené OZ Rozgang
so sídlom v Čučme ako platného člena Združenia počnúc dňom 19.6.2014.
Čučma je čistokrvná banícka obec, veď len vďaka baníctvu vôbec vznikla. Baníci v lete i v zime peši dochádzali do práce často z veľkých vzdialeností, z Nadabuly či z Rožňavy.
Podmienky pri práci boli nepriaznivé, najmä pri dobývaní antimónových rúd, kde bolo veľa kremeňa. Vdychovanie prachových častíc pri vŕtaní spôsobovalo silikózu pľúc, dôsledkom čoho baníci umierali veľmi mladí.
Časté boli aj smrteľné úrazy pri zavalení.
Kresanica
Vyhľadávanie a dobývanie rúd v Čučme možno od počiatkov baníctva do ranného stredoveku charakterizovať ako povrchové. Od 13. storočia sa začína prechod na hlbinné dobývanie. Najčastejším banským dielom na overenie a otvorenie žíl boli štôlne a šachtice,
razené z povrchu priamo na rudné ložisko.
Pri razení a pri rozpojovaní hornín v podzemí sa používali ručné nástroje - kladivo a želiezko. Ako pamiatka na túto dobu zostali v banských poliach ručne razené banské
chodby - kresanice.
Získaná ruda sa nakladala ručne do fúrikov a neskôr do drevených vozíkov, ktorými
sa po drevenej trati postavenej bez použitia klincov vyvážala na povrch.
Dokladajú to aj pozostatky podvalov.
Dnes sprístupnenú kresanicu v Čučme objavili len v roku 2011 pri úprave obecnej cesty predtým tu bol prameň pitnej vody. Kresanica je súčasťou miestneho náučného chodníka
s podrobne spracovanou tematikou baníctva.
Významné ložisko antimónových rúd
V Čučme sa ťažili antimónové, medené a mangánové rudy. Podľa archívnych údajov
je pravdepodobné, že ťažba antimónových rúd bola na Slovensku započatá ako prvá práve
v okolí Čučmy. Spomína sa už v 16. storočí, o čom svedčí prvý údel na činnosť antimónovej bane v Majerskej doline pridelený 23. augusta 1698.
V stredoveku sa o oblasť zaujímala rodina Fugger z Nemecka, ktorá ovplyvňovala banské podnikanie v celej Európe.
V 19. storočí sa majiteľmi baní stali rodiny Demuthovcov, Roxerovcov a Trnkovcov, následne firma Müller a potom viedenská firma Odendall a Schalmann. Po nej prevzala bane spoločnosť Antimónové a hutnícke závody, účelový spolok Banská Bystrica.
Rozvoj prác nastal najmä v rokoch 1830 - 1850. Ťažba bola stále vysoká aj okolo roku 1915
a oblasť slovenskej časti Karpát bola v tom čase v ťažbe antimónových rúd na treťom mieste
na svete. Dobývanie ukončili v roku 1952. Najvýznamnejšie ložiská nesú mená Matej, Vincent
a Gabriela.
Okrem antimónových rúd sa v menšom množstve ťažila mangánová ruda na ložisku Malvína (Čierna baňa) a medené rudy na viacerých žilách v okolí, ale hlavne na Medenej bani.
Dôkazom je obraz
Asi najkrajším dokumentom baníctva v Čučme je ale netradične obraz. Rožňavská Metercia
od neznámeho autora z roku 1513 zobrazuje nielen Svätú Annu s dcérou Máriou a Božím Synom, ale aj vtedajší spôsob razenia banských diel, ich zameriavanie, ťažbu, dopravu a úpravy nerastnej suroviny.
Pravdepodobnou predlohou výjavu je hrebeň Rozgang, kde sa v tom čase razila štôlňa Csengö. Pri nej je dnes umiestnená aj informačná tabuľa o Metercii.
Originál obrazu sa nachádza v Biskupskej katedrále v Rožňave. Anna Samotretia, z latinského Metercia, bola patrónkou stredovekých baníkov.
Občianske združenie ROZGANG
Čučma 168, 048 01 Čučma
Predseda:
Alexander Szőllős
+421 915 938 720
obecny.urad@obeccucma.sk
Tajomník:
Eduard Rosiar
+421 58 734 5131