Zvyky a tradície spojené s baníctvom

Zvyky a Tradície

Tradície správania a konania spojené s baníckou prácou a významnými momentmi v živote baníkov.

V Baníckych oblastiach Slovenska bol známy pozdrav ZDAR BOH!
Klopanie na banícku klopačku pri volaní baníkov do práce

aj zvyky zamerané na ochranu pri práci pod zemou.
Spájané boli s vierou v nadprirodzené bytosti a to vyžadovali dodržiavať rôzne ohľady (V bani je zákaz zabiť niečo živé,
kričať a pískať). Vyvinuli si banícky zvyk spoločnej modlitby
pred fáraním a po vyfáraní, zvyky spojené s otváraním
a s opustením bane, pri pomenovaní bane, pri oslave sviatku patróna bane a iné. 


Klopačka je zvukové signalizačné zariadenie, používané
v minulosti v areáloch baní, hút, hámrov, na zvolávanie baníkov
a robotníkov do práce alebo na oznamovanie mimoriadnej udalosti. Tvorila ju hrubá drevená doska v tvare elipsy zavesená na strome, stojane alebo v špeciálnej stavbe, na ktorú sa udieralo veľkým dreveným kladivom. Na obidvoch koncoch boli vyvŕtané 2-3 kanáliky,
pre zlepšenie znelosti a zvuku, výšku tónu určovalo miesto úderu.
Najstaršie zachované: Hodruše-Hámre (1521), Banská Štiavnica (1681),

v areáli Solivaru v Prešove (2. pol. 18. storočia) a v lokalite Maša neďaleko Liptovského hrádku (18. storočie).

Banícke obyčaje

Zachovávať banícke obyčaje v spolkoch mala združená banícka mládež, ktorá sa riadila podľa starých pravidiel 
pri prijímaní nových členov do svojich radov

aj pri zábavách. Tieto obyčaje sa počas storočí formovali v meste Banská Štiavnica vplyvom banskej akadémie (založenej r. 1762). 

Najznámejší je sprievod mestom, konaný
pri pohrebe, na banícky sviatok, na deň baníkov (9. september) nazývaný Salamander (podľa svetelného efektu kahancov pripomínal pohyb tohto obojživelníka).

Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky