Baníctvo na Slovensku

Význam baníctva na území dnešného Slovenska bol v minulosti taký veľký, že siahal ďaleko
za hranice vtedajšieho Uhorska. Drahé kovy, ako aj meď a železo, sa získavali v banských revíroch na Slovensku v takých množstvách, že sa dostávali nielen do susedných,
ale aj vzdialených zemí, ba našli si cestu i do Anglicka a zámorských krajín. Šírili sa aj povesti
o slovenských baniach, o ich veľkosti, bohatstve, nevyčerpateľných zásobách rúd, o rozličných podivuhodnostiach, ktoré v nich možno vidieť, o mineráloch a minerálnych vodách,
o nevysvetliteľných úkazoch, napr. o premene železa na meď, ktorú spôsobovali cementačné vody hlavne v Smolníku a medenorudných baniach v okolí Banskej Bystrice. 

Je známe, že prvé banícke spoločnosti vznikli už v roku 1892. V Banskej Štiavnici bol 27. júna slávnostne založený Krajinský banícko-hutnícky spolok Uhorska, ktorý bol premiestnený
do Budapešti a svoje aktivity vyvíja dodnes. V tom istom roku bola založená aj Spoločnosť inžinierov a technikov baníctva Poľska, ktorá patrí medzi najaktívnejšie banícke spoločnosti
v Európe.

Významný rozvoj baníctva sa datuje do 13. storočia. Pred 13. storočím sa uprednostňovalo ryžovanie dobývanie povrchových rúd, ktoré boli ľahko dobývateľné. ťažba povrchových partií v oxidačnej zóne bola produktívna aj na malých ložiskách, ktoré boli bohaté na kovnatosť, nízke výrobné náklady a ľahko sa zhutňovali.
Po vyčerpaní povrchových rúd najmä od druhej polovice 13. storočia sa prechádzalo na hlbinnú ťažbu, čo vyžadovalo zdokonaliť techniku dobývania. Na hlbinné dolovanie bolo potrebné raziť hlboké a dlhé vertikálne a horizontálne banské diela (šachty a štôlne), vybudovať vetracie komíny a odvodňovacie kanály.