Malokarpatský banícky spolok v Pezinku

Malokarpatský banícky spolok začal písať svoju históriu v roku 2002. Vtedy, po prijatí bývalých pracovníkov Rudných baní primátorom mesta, 24.júna,pri príležitosti spomienky na prvú písomnú zmienku o dobývaní drahých kovov v pezinskom chotári, sa začali ozývať hlasy, volajúce po pravidelnejšom stretávaní. Po vzore baníckych spolkov v niektorých banských mestách, bol 17.augusta 2002, počas Pezinského permoníka, vytvorený Malokarpatský banícky spolok v Pezinku. Do svojho programu prijal všetky body " Zakladajúcej listiny Historického baníckeho krúžku pri závode RB Pezinok" z roku 1986 a stal sa de facto jeho pokračovateľom.

Bohaté ložiská povrchových medených žíl na Slovensku (Staré hory, Pezinok) a
v Sedmohradsku už v eneolite pútali na seba pozornosť rozličných roľnícko-pastierskych rodov zo západu, juhu i východu. Je pravdepodobné, že hlavným odberateľom bronzu bola osada
v Budmericiach ktorá predstavuje jedno z najvýznamnejších opevnených sídlisk doby bronzovej v strednej Európe. V osade sa našlo množstvo archeologických dôkazov poukazujúcich na kovovýrobu doby bronzovej.
Kedysi samostatné obce Grinava (v minulosti Myslenice) a Cajla, patria v súčasnosti pod mesto Pezinok.

Staré Mesto (Altstadt), po roku 1948 Údolie slnka. Staré banské diela sa tu tiahnu v dĺžke niekoľko sto metrov a až do nadmorskej výšky 500 m. Začiatky banského podnikania
a ryžovania siahajú do začiatku 14. storočia a súvisia s nemeckou kolonizáciou malokarpatskej oblasti po tatárskom vpáde v 13. storočí, no pravdepodobne sú i staršie.

V roku 1774 obdržal Jozef Entzler, banský podnikateľ vo výslužbe z Gelnice, oprávnenie,
na dolovanie drahých kovov, najmä zlata v Malých Karpatoch. Od banského súdu v Novej Bani dostal oprávnenie na ťažbu všetkých kovov v pezinskom Starom Meste (Altstadt). Pre tento účel zriadil banské ťažiarstvo (montangewerkschaft) "Spojené ťažiarstvo staromestskej sv. Marianna, Terézia, Trojkráľovej, Jozef, Barbora a Kristína štôlne", so 128 a neskôr 150 banskými podielmi (kuxami).